Život Prešova
online
online
Aká je správna cesta?
01.10.2005 Celý región
Stretla som cudzieho človeka a ten mi moje vnútro ukázal.
Buď sama sebou, povedal. Nekopíruj tie prázdne frázy, nie sú tvoje a nie sú to tvoje skutočné pocity. Či sa skutočne musíme len na niečo hrať? Snažíme sa skrývať vlastné pocity v domnienke, že niekoho sklameme, že nebudeme úspešní, že nás nebudú ostatní akceptovať, rešpektovať? Naozaj je tak ťažké otvoriť svoje skutočné ja sám pred sebou?
Ak sa nedokážeme prijať sami, ako to môžeme žiadať od svojho okolia? Prečo robíme niečo pre druhých, aby nás uznávali, chválili... Naozaj sa nedokážeme oceniť sami? Čo takto urobiť si aspoň raz denne radosť? Pochváľme sa i za to málo čo sme urobili pre seba. Buďme spokojní sami so sebou. Či chceme alebo nie, naša tvár nás prezrádza. Je to verný obrazom nášho vnútra.
Je ťažké byť sám sebou. A ešte ťažšie žiť sám so sebou. Ak svoj život prirovnáme k záhrade ako asi bude vyzerať? Do popredia nasadíme nádherné kvety aby sa okolie prizeralo a chválilo aké sú nádherné, ako sa o ne perfektne staráme, aké skvelé výsledky dosahujeme. Ale je celá záhrada skutočne taká? A čo tá burina vzadu? A čo tie neupravené záhony za ktoré sa hanbíme? Prečo ich skrývame ? Skrývame ich viac pred sebou ako pred druhými. Ako sa skutočne správame? Namiesto toho, aby sme sa nahnevali, skúsme sa zamyslieť nad skutočnou príčinou týchto emócií. Do cesty nám stále príde človek alebo životná situácia, ktorá túto vlastnosť akýmsi spôsobom bude prezentovať. A je na nás ako sa rozhodneme túto situáciu riešiť.
Sme silnejší ak sa dokážeme skryť za niečie konanie, však? Na konaní tých druhých vidíme presne čo robia nesprávne, ako to majú zmeniť... Ale kto nám dal právo meniť ich životy? Kto je oprávnený prikazovať inému ako sa zmeniť aby bol zdravý a šťastný, ak nedokáže riešiť vlastné životné výzvy?
Stretla som skvelého človeka, ktorý mi povedal :“ Tu na zemi si šijeme kabát, ktorý tam hore už nezhodíme. Môžeme sa však vrátiť a nanovo ho prešiť“ ... . Preto si rozmyslím, či na svoj kabát prišijem záplaty z iného. Nechám každému možnosť žiť svoj život. K dosiahnutiu jeho naplnenia existuje viacero ciest. Kto mi dal právo určovať ktorá je tá správna pre iných? Želám si mať dostatok síl na to, aby som správne určila tú svoju...
Monika Kašová
Buď sama sebou, povedal. Nekopíruj tie prázdne frázy, nie sú tvoje a nie sú to tvoje skutočné pocity. Či sa skutočne musíme len na niečo hrať? Snažíme sa skrývať vlastné pocity v domnienke, že niekoho sklameme, že nebudeme úspešní, že nás nebudú ostatní akceptovať, rešpektovať? Naozaj je tak ťažké otvoriť svoje skutočné ja sám pred sebou?
Ak sa nedokážeme prijať sami, ako to môžeme žiadať od svojho okolia? Prečo robíme niečo pre druhých, aby nás uznávali, chválili... Naozaj sa nedokážeme oceniť sami? Čo takto urobiť si aspoň raz denne radosť? Pochváľme sa i za to málo čo sme urobili pre seba. Buďme spokojní sami so sebou. Či chceme alebo nie, naša tvár nás prezrádza. Je to verný obrazom nášho vnútra.
Je ťažké byť sám sebou. A ešte ťažšie žiť sám so sebou. Ak svoj život prirovnáme k záhrade ako asi bude vyzerať? Do popredia nasadíme nádherné kvety aby sa okolie prizeralo a chválilo aké sú nádherné, ako sa o ne perfektne staráme, aké skvelé výsledky dosahujeme. Ale je celá záhrada skutočne taká? A čo tá burina vzadu? A čo tie neupravené záhony za ktoré sa hanbíme? Prečo ich skrývame ? Skrývame ich viac pred sebou ako pred druhými. Ako sa skutočne správame? Namiesto toho, aby sme sa nahnevali, skúsme sa zamyslieť nad skutočnou príčinou týchto emócií. Do cesty nám stále príde človek alebo životná situácia, ktorá túto vlastnosť akýmsi spôsobom bude prezentovať. A je na nás ako sa rozhodneme túto situáciu riešiť.
Sme silnejší ak sa dokážeme skryť za niečie konanie, však? Na konaní tých druhých vidíme presne čo robia nesprávne, ako to majú zmeniť... Ale kto nám dal právo meniť ich životy? Kto je oprávnený prikazovať inému ako sa zmeniť aby bol zdravý a šťastný, ak nedokáže riešiť vlastné životné výzvy?
Stretla som skvelého človeka, ktorý mi povedal :“ Tu na zemi si šijeme kabát, ktorý tam hore už nezhodíme. Môžeme sa však vrátiť a nanovo ho prešiť“ ... . Preto si rozmyslím, či na svoj kabát prišijem záplaty z iného. Nechám každému možnosť žiť svoj život. K dosiahnutiu jeho naplnenia existuje viacero ciest. Kto mi dal právo určovať ktorá je tá správna pre iných? Želám si mať dostatok síl na to, aby som správne určila tú svoju...
Monika Kašová
0
www.ZIVOTPO.sk
